Čínske príslovie o vzdelávaní: „Ak mi niečo vysvetlíš -

zabudnem, ak mi to ukážeš - zapamätám si,

ale ak to urobím - pochopím“.

Tréning rozvoja životných zručností

Oblasť: Komunikačné a sociálne zručnosti

Cieľ: Deti sú veľmi učenlivé a možno v nich hravou formou rozvíjať a upevňovať mnohé komunikačné a sociálne zručnosti. Cieľom je vytvoriť taký priestor, v ktorom bude prebiehať transformácia skupiny na tím.

Úlohy: Rôznymi aktivitami podporíme spoluprácu a kamarátstvo, zároveň zmiernime žalovanie, súperenie a neschopnosť prehrávať, provokácie, s ktorými súvisia negatívne emocionálne prejavy. Zároveň aktivitami a reflexiou formujeme a upevňujeme rešpektujúcu komunikáciu, pričom sa zameriavame na aktívne počúvanie, spätnú väzbu, vyjadrovanie svojho názoru, nevysmievanie sa a úctu.

Cieľová skupina: Žiaci 1.,2. a 3. ročníka ZŠ

Žiaci 1.-3. ročníka sa nachádzajú v pomerne náročnom období, v ktorom sa musia naučiť kooperovať, podriadiť sa autorite, obstáť v konfrontácií s inými spolužiakmi, vedieť splniť rozličné úlohy, ktoré sa od nich vyžadujú. K tomu, aby tieto úlohy zvládli je potrebné u nich rozvíjať a upevňovať sociálne zručností.

V zahraničnej literatúre Walker (1983, in  Steedly et al, 2008) definuje sociálne zručností ako súbor spôsobilosti, ktoré:

a) dovolia jednotlivcovi vyvolať a udržiavať kladné sociálne vzťahy

b) prispievajú k rovnocennej akceptácií a ku prijateľnému školskému prispôsobeniu 

c) umožňujú jednotlivcovi vyrovnať sa efektívne s väčším sociálnym prostredím.

Komunikácia

Pri nej dochádza k dorozumievaniu ľudí, výmene názorov, postojov, k oznamovaniu vlastného prežívania danej situácie i vzťahu k účastníkom komunikácie.

Pri rozvíjaní komunikačných zručnosti budeme detí viesť k osvojeniu si techniky ja správy.

Ja správa

Deti sa naučia vyjadrovať, čo cítia a prečo, alebo čo potrebujú  a očakávajú

Naučia sa pomenovať svoje pocity a vyjadriť ich, či už pozitívne alebo negatívne

CÍTIM SA......................, KEĎ.............,PRETOŽE.............,PROSÍM ŤA, ABY SI............

Schéma:

1. Pomenovanie pocitu:

Cítim sa...                                             Vadí mi...                      Hnevá ma...

Je mi nepríjemné...                                 Prekáža mi...                  Mne je veľmi nepríjemné

1. Popis konkrétneho správania druhej osoby

...keď si urobil...

...keď si mi...

2. Popísanie dôsledkov jeho správania na mňa a moju situáciu

...pretože mi to spôsobuje....

... pretože kvôli tomu...

3. Návrh riešenia situácie – vyjadrenie priania alebo očakávania ako situáciu riešiť

...a chcel by som, aby si...              ...a bol by som rád, ak by si

...navrhuje, aby sme...                    ...prosím ťa, keby si

Aktívne počúvanie

            Fázy aktívneho počúvania

• Počutie- aktivizácia sluchu, vnímanie všetkých podnetov, sluch a pohyb celého tela

• Počúvanie – sústredenie sa na obsah vyjadrovanej informácie

• Chápanie -  porozumenie obsahu aj zmyslu vyjadrovanej informácie

• Spätná väzba – dať najavo, že som pochopil

1. Zhrnutím obsahu

2. Parafrázovaním informácie

3. Vizuálne-prikyvovaním, pohybmi rukami, výrazom tváre a pod.

ÚROVEŇ POČÚVANIA

• nepočúvanie

- sluch je zapojený, ale človek nerozlišuje vyjadrovanú informáciu od okolitých zvukov, vníma okolie ako celok

• povrchné počúvanie

- počúvajúci zaregistruje tému hovoreného a na základe toho usúdi, že bližší obsah ho nezaujíma, zvyčajne sa na hovoriaceho nedíva a venuje sa inej činnosti

• počúvanie na úrovni obsahu

- počúvajúci pasívne prijíma obsah hovoreného, nezamýšľa sa nad zmyslom a logikou, neprejavuje bližší záujem, najčastejšie pasívne sedí a uprene sa na hovoriaceho pozerá, na výzvu reaguje jednoslovne

• empatické počúvanie

- počúvajúci má živý záujem o obsah hovorenej informácie, chápe zmysel, díva sa na hovoriaceho, prikyvuje, kladie otázky, dáva najavo súhlas či nesúhlas (NDS, Kovaliková)

Spätná väzba

    Je jedným z najdôležitejších aspektov vzájomnej obojsmernej komunikácie. Deti sa naučia správne používať spätnú väzbu medzi spolužiakmi ale i dospelými, pretože  reagovať spätnou väzbou neznamená hodnotiť, ale vyjadriť svoje pocity. Podľa Hermechovej (1994) deti si pripomínajú a ujasňujú, čo robili, ako to robili, ako to vidia oni samy a ako druhí. A zároveň správne reagovať na spätnú väzbu a zobrať si z nej, čo potrebuje. (či?)

Rozdiel medzi spätnou väzbou a kritikou

(NDS, Kovaliková)

Spolupráca

Spolupráca je spojením dvoch faktorov:

• súčinnosti, ktorá sa prejavuje vtedy, keď členovia skupiny súčasne pracujú na určitej úlohe a majú spoločnú zodpovednosť za výsledok

• koordinácie, ktorá spočíva v spoločnej zodpovednosti za úlohu, ktorá je plnená postupne, prípadne v podskupinách

Hry zamerané na spoluprácu

Podporujú rozvoj spolupráce v skupine a sú protiváhou veľmi rozšíreného súťaživého prístupu k výučbe a učeniu. Ich cieľom je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť pozrieť sa na problém očami druhých, brať v úvahu iné názory, rozlišovať medzi problémami, ktoré môžu vyriešiť samostatne a ktoré vyžadujú spoluprácu, schopnosť modifikovať stanovené pravidlá formou diskusie a dosiahnutím dohovoru, a jednať tak, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ.

Tým, že hráči nebojujú proti sebe, menia sa deštruktívne akcie na pomáhajúce a deti sa cítia plne akceptované. Výsledkom je pocit zisku a nie straty, či prehry. (http://www.infovek.sk/predmety/etika/namety/spolupraca/spolupraca.php)

Na zamyslenie: Človek je tvor učenlivý. Deti sa hravou formou v útlom veku učia mnohým základným zručnostiam, ktoré si zdokonaľujú v materskej škole.  Aby dieťa mohlo nastúpiť do školy, musí spĺňať isté fyzické, psychické i sociálne požiadavky. Z dieťaťa sa stáva žiak. Začína to písaním, počítaním, čítaním. Pokračuje to násobilkou, vybranými slovami... Nekonečný kolotoč získavania a upevňovania informácií a vedomostí až po skončenie strednej resp. vysokej školy. Absolvent by si následne mal nájsť prácu. Otvorí ponuky, kde sa píše: Od uchádzača o zamestnanie očakávame flexibilitu, iniciatívu, komunikatívnosť a zvládnuté ďalšie komunikačné schopnosti , schopnosť efektívne riešiť problémy, schopnosť tímovo pracovať,... A on sa zamyslí na tým, kedy toto brali v škole? Zmyslí si len na známky, na to ako mu učitelia vraveli, aby sa stále nepýtal, že problémy riešili za nich dospelí, nebolo času sa čo i len zamýšľať sa nad nejakou komunikáciou...